Průměrné hodnocení fotek v albu

Pamlsky pro psy v e-shopu dobra-miska.cz

AlbaZvířataSavciŠelmyPsovitíPes, Vlk

V slávnej írskej minulosti sprevádzal mohutný, statočný pes významné postavy tohto národa. V dobe po strašnom hladomore bol ako plemeno na vyhynutie alebo vyhynul úplne? Jednotná odpoveď neexistuje.

Najslávnejším vodcom Fianov, mytologických elitných vojakov, ktorí bránili Írsko, bol Finn Mac Cool. Mal veštecké schopnosti a cmúľaním palca na ruke dokázal získať obrovskú múdrosť. Pre nás je zaujímavé, že mal psa Brana, ktorý dosahoval takmer rovnakú veľkosť ako on a údajne bol predkom dnešných írskych vlkodavov. Bran mohol spať v posteli svojho pána. Meno Bran je aj dnes dávané vlkodavom pomerne často.

Podla nálezov z vykopávok, niektorí vedci považujú za dokázateľné, že psi typu írskeho vlkodava boli v Írsku ešte pred príchodom Keltov, už v dobe 400 rokov p.n.l.

Írsky vlkodav býval veľmi cenený. Podla zbierky zákonov z roku 930 n.l. stál vlkodav z kráľovského chovu dva krát viac ako jazdecký kôň. Anglický chrt bol v tej dobe cenený asi na polovicu vlkodava. Boli dokonca stanovené vysoké pokuty za poranenie vlkodava, odstupňovane podla druhu poranenia.

V stredoveku musel mať každý okres v Írsku 24 psov, ako ochranu pred vlkmi. V tomto období výška niektorých jedincov dosahovala až 124 cm v kohútiku.
Neskôr bol vlkodav žiadaným darom medzi vládcami rôznych zemí a vlastnilo ho mnoho významných osôb. Najskôr bolo zvykom darovať skupinu 7 jedincov, až neskôr chovné páry.

V roku 1210 bol pes princa z Walesu, Llewallyna, básnikom opísaný slovami:
„Kvet svojho plemena, tak mierny ako ovca v dome, ako lev na love.“

K Llewallynovi sa viaže aj povesť, podla ktorej omylom zabil svojho vlkodava Gelerta. Princ vyrazil jedného dňa na lov a nechal svojho malého syna pod dohľadom verného psa Gelerta. Po svojom návrate z lovu uvidel zakrvaveného psa, ten radostne vybehol privítať svojho pána. Preľaknutý princ sa ponáhľal pozrieť do kolísky, kde nechal svojho syna. Kolíska bola prázdna a celá, rovnako ako podlaha okolo od krvi. Rozzúrený otec vrazil svoj meč psovi do brucha, v domnienke, že zabil jeho milovaného syna. Vlkodavovo smrteľné vytie bolo náhle prerušené detským plačom. Princ vyrazil za tým zvukom a našiel svojho syna, nezraneného. Vedľa neho ležali telá niekoľkých vlkov, ktoré boli zabité Gelertom. Príbeh vraví, že od tej doby bol princ zužovaný výčitkami svedomia a hanbou a už nikdy sa nezasmial.

Mestečko Beddgelert, v preklade „Gelertov hrob“ tak dostalo svoje meno.

Za vlády Cromwella (1653-1658) pribúdalo v Írsku a v Anglicku vlkov. Bol preto vydaný zákaz vývozu vlkodavov z Írska a Anglicka.
V roku 1694 napísal prírodovedec Ray: „Najväčší pes, akého som kedy videl, je írsky vlkodav.“ V staršej literatúre je vždy vyzdvihovaná výška psa a impozantný zjav vlkodavov zaujme aj dnes. O dva roky neskôr napísal Bewick: „K dnešnému dňu je táto stará rasa veľmi vzácna a je chovaná pre krásu a nie pre lov“.

Posledný vlk bol údajne zabitý írskymi vlkodavmi v roku 1786. Zníženie počtu vlkov v Írsku spôsobovalo i zníženie počtu írskych vlkodavov. S vymieraním tohto plemena upadali do zabudnutia aj údaje o ich minulosti a pôvodnom vzhľade. Nikto už presne nevedel, či bol starý vlkodav hladko alebo hrubosrstý a v akých farebných rázoch sa vyskytoval.

Okolo roku 1800 sa občas objavovali správy o „poslednom zástupcovi svojej rasy“. Jedným z posledných chovateľov bol Hamilton Rowan z Dublinu, ktorý zomrel v roku 1834. Jeho pes Bran bol tiež považovaný za posledného psa tohto plemena.

O štyridsať rokov neskôr sa pokúsil H.D.Richardson zachrániť plemeno pred vyhynutím a založil kmeň „Kilmane“, na ktorom neskôr kapitán George Augustus Graham uskutočňoval svoje rekonštrukčné pokusy.

V tej dobe už ale vlastne nikto presne nevedel, ako pôvodné plemeno vypadalo. Občas sa nejaký jedinec, označovaný ako posledný, ešte objavil, napríklad v zoologickej záhrade v Dubline. Zoológ Th. Studer ho popísal takto: „Hrubé osrstenie, s husto osrsteným chvostom, dlhá srsť sa na chrbte rozdeľovala a na hlave visela do tváre, ktorá bola osrstená krátko ale drsno. Sfarbený bol ako vlk, čierny so sivým melírovaním“.

Kapitán Graham, ktorému je prisudzovaná zásluha za to, že dnes aj my môžeme chovať tieto psi ako spoločníkov, napísal: „Má skutočne tento kráľ medzi psami upadnúť do zabudnutia?“.

Práca na obnove plemena trvala 34 rokov a stála 20 000 vtedajších libier. Vlkodav bol životným dielom kapitána Grahama, ktorý zozbieral 300 rodokmeňov siahajúcich až do roku 1815. Psi zo zaniknutých psincov boli rozptýlení na rôznych miestach a používané rôznym spôsobom, len nie k cielenému chovu.

Nakoniec začal kapitán Graham so šiestimi psami, ktorí boli navzájom viac či menej príbuzní. Najskôr sa snažil o chov bez primiešania iných plemien, ale neskôr siahol k barzojom, mastifom a dogám, hlavne pre dosiahnutie žiaducej veľkosti.

Ďalším významným chovateľom bol plukovník Garnier. V chove už vtedy používal heterózneho efektu, t.j. zlepšovanie vlastností krížením.

Čo povedať na záver?

Existovalo plemeno pred rokom 1850? Vo svojej terajšej podobe pravdepodobne nie, i keď sa o tom vedú neustále spory. Starý írsky vlkodav bol pravdepodobne viac podobný doge alebo mastifovi. Aj inde v Európe bol používaný pes, ktorý sa označoval ako vlkohryz a bol to vlastne akýkoľvek veľký, rýchly a statný pes, ktorý bol schopný splniť na neho kladené požiadavky. O cielený chov nešlo.

Niektorí autori popierajú akúkoľvek príbuznosť s deerhoundom, iní ju naopak uvádzajú ako samozrejmosťou a hovoria o vlkodavovi ako o priamom potomkovi škótskeho jeleňového psa.

Holandský maliar Paul Potter v 17. storočí namaľoval írskeho vlkodava tak, že je veľmi podobný tomu dnešnému.

Staré legendy sa často a krásne zmieňujú o psovi, ktorý sprevádzal svojich pánov a bol nenahraditeľným spoločníkom. Vadilo by to dnešným majiteľom írskych vlkodavov, keby išlo len o mýty?

Pravda bude pravdepodobne niekde v strede, a nemôže nič zmeniť na tom, že írsky vlkodav je plemeno nielen krásne ale aj plemeno príjemné.

Zdroj: foto: pixabay, irishwolfhounds.org, irishwolfhoundtimes.com, thehoundofulster, iws.sk

Klíčová slova: írsky vlkodav, wolfhound, Bran, Gelert


Poprvé na Zoologeru?